Z básní
Zbierka: Keď odídeš, zhasni.... Partner. Banská Bystrica: 2004. ISBN 80-89183-08-5
KEĎ ODÍDEŠ, ZHASNI...
Tisíc slov a tisíc viet
navždy stratených
hľadám niekde v nenávratne
po nociach bezsenných.
Tisíc slov a tisíc viet
nemôžem nikde nájsť,
nad hlavou mi letia kŕdle
vtákov ranených.
Pod nohami strácam zem,
do tmy sa prepadám,
ten kŕdeľ vtákov ranených
letí priamo k nám.
Navždy si mi odišla,
už nevrátiš sa späť.
Ja tiež z mesta milencov
ďaleko odchádzam.
Prečo stále dúfam?
Prečo stále som?
Prečo si mi odišla
z mesta milencov?
Tisíc slov a tisíc viet
navždy stratených
nenašiel som v nenávratne
v nociach bezsenných.
Keď odídeš, zhasni.
Viem, nevrátiš sa späť.
Odožeň tie kŕdle vtákov
láskou ranených.
ŽENA
Ach, ty mocná krása devy,
som do teba zaľúbený.
Úctu skladám tebe, žena,
moje telo silu nemá
odporovať tvojim prianiam.
Klaniam sa ti bez váhania
dievča, slečna, žena, matka,
milá a či kamarátka,
ty základ chlapského žitia,
pocit smädu, no aj pitia.
Otrokárka mužských duší,
zvon, čo v mojom srdci búši,
no i puk krásneho kvetu,
čo rozdáva radosť svetu,
čistý papier, nemá mena.
Toto všetko si ty žena.
EROTIKA
Pri svieci, ktorá sladko ruší tmu
ležíš, pohár vína na stole.
Vrzli dvere, nežne vzdychneš,
ja ticho vkročím dnu.
Jemná vôňa tvojho tela
búri krv a budí vo mne hriech.
„Nie, ja nie som pripravená!“
„Nech!“
Hneď v bozkoch pery sa nám spoja
skĺznu na krk, prsia a až tam...
Túžba zvalí stenu nepokoja
keď telo tvoje bozkávam.
Odetá si ako Eva
A ja ako Adam v Edene,
vstupuje do nás láskyplná neha.
Po jablko hriechu spolu sa zohneme.
„Ach!“, srdce do tmy
hlas tvoj rúžom nakreslí.
Povzdych lásky, rozkoše a slasti
prvý, tretí, piaty, stý...
Sfúkli sme sviečku
zmámení krásne sladkou únavou.
Už len tri slová: „Ľúbim ťa, drahá!“,
preletia tíško nočnou tmou.
PREBUDENIE
Neznáma známo
prebúdza sa so mnou
ráno.
Že vraj kto som?
A kto si ty?
Zas som bol včera
opitý!
Neznámy známo
prebúdza sa so mnou
ráno.
Kto si ty?
Že kto som ja?
Zase som bola
opitá!
PRÁZDNOTA
Spitý láskou a lacným rumom
sedel som a hľadel
do zeme.
Ponorený do myšlienok
túžil som po tebe,
po tvojich očiach,
po tvojich vlasoch
a po bozkoch tvojich pier
som túžil.
Vrátiť sa s tebou tam
do krásnych chvíľ detských hier.
Márne som však stál na prahu
tvojich dvier.
Neodomkneš,
neotvoríš.
Neprišiel som v správny čas.
Iného so sebou za ruku vodíš,
do prázdna volá môj hlas
aj slávik mi už spieva a cappella.
Odletela láska a ty s ňou
si odletela.
(Neskôr sa však vrátim,
počkám
a skúsim klopať ešte raz...)
KRÁSKY NOČNÝCH AUTOBUSOV
Krásky nočných autobusov
ženú sa do tmy spoznávať svet.
S nádejou hľadajú stratenú lásku
skrytú do slovíčok a nežných viet.
Autobus rýchlo vyrazil vpred...
Ony zahalené túžbou
mladé sú, krásne a sladké ako med.
DILEMA
Že vraj lož má krátke nohy,
no pravda oči kole.
S pravdou nikde nepochodíš
a kto klame, zlý je.
Každý vraví čosi iné.
Lož sa s pravdou bije.
A kto v sebe zožiera sa,
radšej vodku pije.
Všetko je vraj relatívne.
Netreba sa trápiť.
Treba myslieť pozitívne,
iných rožkom opiť.
Len na seba, na tých druhých
hľadieť nemusíme.
ŽEHNAJ
Pane žehnaj krajec chleba
i vodu čo k žitiu treba
požehnaj aj hrudku syra
ruku čo ho dorobila
pôdu ktorá dary dáva
matku čo sa s ďeťmi hráva
chráň nám lipy mohutný kmeň
Pane, žehnaj slovenskú zem
MAME
Požehnaj mi Pane
daj mi krížik na čelo
aby nespravil som nič
čo by mamu bolelo
Ďakujem ti Pane
za jej starostlivé dlane
ktoré objímu ma
keď sa cítim nesmelo
Požehnaj mamke Pane
vychovať ma bola drina
v búrke zlého sveta
stále prichýli ma
Ďakujem ti Pane
za jej starostlivé dlane
za jej lásku v srdci
ktorá hreje syna
STARÝ PULÓVER
Teplá vlna a v každom očku kúsok mamy
Hreje ma láskou s ktorou bol štrikovaný
Chráni moje telo keď je vonku mínus desať
a kraj snehom obsypaný
Dostal som ho na Vianoce mäkulinký voňal novotou
aby mi robil spoločníka pri ceste mojim životom
Nosievam ho všade do baru i do školy
na lyžovačky
guľovačky
novoročné vinšovačky
Nesie čaro zimných snov
Ďakujem ti mama za ten starý pulóver
aj keď má už v sebe zopár vyšúchaných dier
stále však slúži ako lásky kompas
v tme ukáže mi domov smer
Zbierka: Pár slov. Partner. Poniky: 2007. ISBN 978-80-89183-32-6
PÁR SLOV
Pár slov napísaných na papieri
Do nich skrytá duša poeta
Odhadzuje ostych
a púšťa
zhluky písmen do sveta
Odleteli ako lastovičky
do teplých krajín tvojich snov
Tam odovzdajú odkaz v odhodenej fľaši
čo doplávala
na ostrov
PRŠIPLÁŠŤ
hromy bijú blesky letia
padá hustý dážď
ponúkam ti moja milá
žltý pršiplášť
pod ním nech si stále suchá
nech tvoj úsmev ochráni
nech sa cítiš so mnou šťastná
keď ho obliekaš
mám stotisíc tajných prianí
vonku ustal dážď
spojíme sa v milovaní
ty ma pobozkáš
so mnou nech si stále suchá
snáď tvoj úsmev ochránim
pri mne nech si stále šťastná
keď sa vyzliekaš
MILOVANIE
do bozkov oblečiem ťa celú
k tomu pridám ešte nehu
trochu slasti
kúsok vášne
pomilujeme sa krásne
do neba volá môj vzrušený hlas
to milujem ťa druhý raz
potom tretí
štvrtý
piaty
rozkošou sme obosiati
celá noc bude len naša
milovanie
neha
krása
V BANSKEJ BYSTRICI
Polnoc nad Bystricou
Dve nahé telá na internátnej posteli
On je trošku nesmelý
Nechá sa unášať na krídlach bozkov
aby spolu dospeli
Májová Bystrica
Preplnená pármi nesmelých
Večer skončia spolu v posteli
Nechajú sa unášať na krídlach bozkov
Rozkoš ich ľahko odzbrojí
ZBOHOM
Prišiel som k tebe
a ty
si stála zahalená v šere.
Chytil som ťa za rameno.
Zľakla si sa.
Povedal som, že to teda beriem
a povieme si svoje zbohom.
Úsmev na tvojej tvári prezrádzal
ako sa tomu tešíš.
Mne trvalo dlho, kým som sa na to zmohol.
Spomínam na dni nášho šťastia
keď sme sa držali za ruky,
zažili lásku bez záruky,
milovali sme sa do extázy,
za noc aj dva, tri, štyri razy,
spolu sme prešli rajskou záhradou.
Potom opadlo lístie našej lásky.
Už som nebol miláčik,
lásočka a chrobáčik,
nebol som ani tvojim srdiečkom.
Slza sa ti rodí pod viečkom.
Prišli aj prvé väčšie hádky,
pár črepov na zemi,
z tvojich šiat len kusy látky,
srdcia zlepené lepiacou páskou
všednosti,
stereotypu,
okolia,
hlúposti.
A tak sme znova na začiatku,
keď som k tebe prišiel
a ty
si stála zahalená v šere
a ja,
povedal som, že to teda beriem...
SÁM
stojím na križovatke ciest
ktorou z nich sa mám nechať viesť
do raja či do pekla
beznádej ma už vyzliekla
som taký sám
stále sám
v malej kaviarni pri stole
chcem do očí hľadieť nežnej potvore
s ktorou tu sedím
po vlasoch ju hladím
stále však sám
taký sám
pohľad uprel som do vína
sviečka na stole zhasína
tá potvora mi zmizla
sladkým bozkom sa vyhla
tak sedím sám
strašne sám
v srdci stovky krutých rán
na stene visí prázdny rám
víno poplietlo mi vnemy
a zrazu dobre je mi
aj keď som sám
NA ŠPANEJ DOLINE
Na Španej Doline
pod kopou snehu
dvaja mladí ľudia
dávajú si nehu
Pri káve pri čaji
nič sa neutají
z krásy slov
z pohľadov
láskou sú spútaní
Jemné chvenie v celom tele
Túžia vhupnúť do postele
On chce bozkať
Ona hladkať
Obaja sa túlia k sebe
Tam
Na Španej Doline
pod kopou snehu
kde sedeli na káve
a dávali si nehu
TRHAJ
Roztrhaj ma na kusy
Roztrhaj ma milovaná
Roztrhaj ma večer
Roztrhaj ma zavčas rána
Roztrhaj ma silou lásky
Roztrhaj ma svojim telom
Prelom v citoch
Ty ich prelom
JÁN PAVOL II.
Svätý otec
no aj Boží syn
rozdávať lásku bolo jeho poslaním
do srdca svojho vložil celý svet
a zrazu
zrazu ho tu niet
No aj keď skonal
a žiaľ sa ľuďom tisne na pery
jeho čistá láska
zostala tu s nami
prezlečená
do viery
HEREC
v detstve túžil som byť hercom
a hrať diela veľkých umelcov
no život mení naše plány
nie je zo mňa herec známy
nie som žiadna superstar
som len človek
taký malý
obklopený inými
ľuďmi taktiež malými
božieho zákona znalými
a všetci hráme veľkú šou
do vrecka schováme klasikov
veď naša hra sa volá ŽIVOT
a hráme ju s láskou
trpezlivo
MOŽNO BÁSNIK
možno básnik
dokázal by spraviť z vody víno
možno básnik
opísal by búrku v šate inom
možno básnik
preskočiť vie mláku veľkú ako more
možno básnik
a orlom môže vzlietnuť k vtákom hore
možno básnik
z bosorky ľahko spraví princeznú
možno básnik
na dvere ti klope a túži vojsť dnu...
HYPERMARKET
Kúpil som si trvanlivé zdravie
Na splátky
Len za pár korún mesačne
Kúpil som si celkom novú lásku
Podvádzať ma nezačne
Kúpil som si
Bože odpusť mi to
pokrokovú vieru
V nej môžem hrešiť
klamať
a čerti moju dušu nezoberú
Kúpil som si vysnívaný život
Návod k nemu nie je potrebný
Musím si však dávať pozor
Na čo???
Dátum spotreby
Zbierka: Nula. VKMK. Banská Bystrica: 2011. ISBN 978-80-88783-52-7
VOĽNE SI LIETAM
Myšlienky blúdia hlavou
Pod sebou vidím celú Zem
Nežijem s vážnou tvárou
Dobre viem že všetko smiem
Keď oblohou
voľne si lietam
Vo vetre strácam účes
Vlasy len rukou prehrabnem
Odhodím staré kľúče
Teraz mám všetko čo len chcem
Keď oblohou
voľne si lietam
Keď oblohou
voľne si lietam
kašlem na to ako sa má žiť
Preletím tmou
Chcem dostať sa niekam
kde sám sebou stále môžem byť
Veď chcem len šťastný byť
SOM TO JA
Občas sa mi stane
že ostro zakľajem
No som to ja
Občas z lenivosti
sa ani nepohnem
No som to ja
Občas pijem víno
a nepoznám mieru
Túlam sa po nociach
a občas strácam vieru
No som to ja
Ďakujem ti Pane
za všetky moje chyby
Viem že svätý Peter
raz aj tak bránu otvorí mi
Ďakujem ti Bože
že smiem to byť ja
Veď aj bez pretvárky
sa život prežiť dá
Občas dávam zbohom
všetkým zásadám
No som to ja
Občas rád podľahnem
čaru zvodných dám
No som to ja
Zakázané ovocie
najviac mi chutí
Veď aj čistá rieka
sa občas zamúti
Tou riekou som ja
LÁSKA JE POŽIAR
Chcem s tebou kráčať
a ukázať ti svet
Ja celú večnosť
skryjem do pár tajných viet
Máme svoj jazyk
tak moje slová cháp
a maj ma rada
ako ja mám teba rád
Rozpáli nás plameň našich krásnych snov
Ty si moje svetlo ktoré prevedie nás tmou
A keď ešte váhaš nad touto zvláštnou hrou
odpovie ti láska ktorá vzbĺkla náhodou
Rozprestri krídla
svojich nádejí
a vzlietni hore
na nebo plné znamení
V nich môžeš plávať
Viac nie sú záhadou
Láska tá je požiar
ktorý vzbĺkol náhodou
Rozpáli nás plameň našich krásnych snov
Ty si moje svetlo ktoré prevedie nás tmou
A keď ešte váhaš nad touto zvláštnou hrou
odpovie ti láska ktorá vzbĺkla náhodou
Zbierka: Voľne si lietam. NULA, o. z. Banská Bystrica: 2012. ISBN 978-80-970928-1-8
ŠANSÓNY
Milujem tóny šansónov
keď ihla praská po obohranej platni
Vtedy svet mlčí
a celý mi patrí
So zavretými očami
cítim vôňu vína
Všetko prežité a krásne sa mi pripomína
Milujem sladkosť rúžu na perách
ktorý mi tam zostal
od slečny v bodkovaných šatách
Tých bozkov veru bolo
ktože by ich rátal
Potom sadla na bicykel
pred sebou košík plný levandule
za kopcom stratila sa
ako slnko o pol šiestej
či myšlienka v podtitule
Milujem život v mojich snoch
V nich pod Eifelovkou sedím
počúvam staré šansóny
popíjam božolé
a cítim
ako búria sa mi hormóny
PSST
Psst
Mlč
Nepovedz ani vetu
Psst
Mlč
Ticho vyzvi na odvetu
Psst
Mlč
A pritom váž každé svoje slovo
Psst
Mlč
Tým mlčaním odpovedz mi pohotovo
Psst
Mlč
Veď v tichu niekedy je všetko a možno ešte viac
Psst
Mlč
Milujem ťa...
Ty mlčíš...
Hm... nie je zač...
VIANOCE NARUBY
Už sú tu Vianoce
Zas prišla tá doba
pečenia nákupov
vianočná móda
Každý sa ženie
a zháňa dary
Pred obchodmi autá trúbia
Doma sa varí
Upratať utrieť prach
vyzdobiť byt
Neviem kde mi hlava stojí
Tak to má byť???
Zastav sa človeče!
Ideš zlou cestou
čaro Vianoc nekúpiš
pod značkou Tesco
Sadni si na zadok
pobozkaj deti
objím ženu
Láskou odpovie ti
Namiesto vecí
daruj radšej nehu
Previaž ju stuhou pier
kreslených do úsmevu
Poďakuj rodičom
Pohlaď ruky mame
Znova objav krásu Vianoc
ako z detstva ich poznáme
keď všetci boli šťastní
V ten deň nebol žiadny svár
lebo každý vedel
že nie veci
ale láska
je najväčší dar
NÁDEJ
Milujem čo nemôžem zmeniť
lebo to ma učí pokore
Milujem to s čím nedá sa zmieriť
Vtedy kríž nosím a rastiem vo viere
Nič však zmeniť nemôže
že život krásou oplýva
Aj keď mám často trápenie
čo ponoriť chcem do piva
a presviedčam sa hlavou alkoholom zmotanou
že všetko je v rukách osudu
V jedno však verím:
Nikdy sa nevzdať
a nestrácať nádej
kým som tu
UČITEĽOM
Marec mesiac knihy
daňových priznaní
a takých zvláštnych pánov a dám
Zvláštnych? Že prečo?
Nie je to žiaden hlavolam
Za almužnu dávajú
svoje srdce budúcnosti národa
a nik z nich nemá pokoj
kým všetko čo vie nerozdá
Prvú som mal učiteľku
Písala so mnou l... l... lastovičky
No a potom v zrkadielku
menila ich za prasiatka
ale občas aj za včeličky
Takto to šlo ďalej
až prišla stredná škola
Učitelia strácali nervy
že nás gymnazistov
puberta poza školu volá
No aj napriek našej rebélii
pomáhali nám púťou cez strednú
Potom priateľsky prežívali s nami
či nás na vysokú vezmú – nevezmú
Zobrali ma
Zrazu noc žil som pre priateľov
deň pre prednášky
no vďaka vám – učitelia
zvládol som to bez prekážky
Viem
Často som vás nemal v láske
Ale čo poviem to priamo
aj som nadával
keď učiť som sa musel
alebo som z lenivosti
s prázdnou hlavou pred tabuľou stál
Teraz však ďakuje vám moje srdce
aj ruka pár veršov z vďačnosti dá
za to
že dnes nie som váš žiak či študent
ale som váš kolega
